Palazzo Grassi
Palazzo Grassi je budova postavená v benátskom klasicistickom štýle. Nachádza sa na Grand Canale v Benátkach v Taliansku. Bola navrhnutá architektom Giorgiom Massarim a postavená medzi rokmi 1748 a 1772. Palazzo Grassi, svojim akademickým klasicistickým štýlom kontrastuje s okolitými byzantsko-románskymi a barkonými benátskymi palácmi. Bol postavený ako posledný palác na Grand Canale pred pádom Benátskej Republiky. Má formálnu palácovú fasádu skonštruovanú z bieleho mramoru a chýbajú mu spodné obchodné otvory, typické pre mnohé benátske patricijské paláce. Hlavné schodisko obsahuje fresky Michelangela Morlaitera a Francesca Zanchi. Zábradlie je dekorované umelcami Giambattistom Canal a Christianom Griepenkerl.
Rodina Grassiovcov predala palác v roku 1840 a následovalo vlastníctvo mnohých rozličných osôb. Keď barón Simeone De Sina kúpil v roku 1857 palác, rozhodol sa vytvoriť malú záhradu s fontánami, scénickými výjavmi, stĺpmi a pergolami. V roku 1951 bolo založené Medzinárodné centrum pre umenie a kostými. Vtedy bola záhrada nahradená vonkajším otvoreným divadlom, ktorý bol v 60tych rokoch využívaný pre recepcie, módne prehliadky a divadelné predstavenie. Po zatvorení Medzinárodného centra pre umenie a kostými v roku 1983 bolo divadlo nevyužívané.
Neskôr v roku 1983 palác kúpila skupina Fiat Group a prešiel si kompletnou rekonštrukciou na ktorú dohliadal Antonio Foscari Widmann Rezzonico, súčastný majiteľ Villy Foscari. Budova bola upravená milánskou architektkou Gae Aulenti. Cieľom skupiny bolo pretvoriť Palazzo Grassi na výstavnú halu pre vizuálne umenie a archeologické výstavy. V roku 2005 bol Palazzo Grassi kúpený zberateľom umenia Francois Pinaultom. Po rekonštrukcii za ktorou stál japonský architekt Tadao Ando, bol Palazzo Grassi znovu otvorený. V apríli 2006 zahájil výstavu „Where are we going?“, ktorá prezentovala Pinaultovu veľolepú zbierku súčasného a moderného umenia. Andova úprava palácu je delikátna a riešená hlavne svetlom, bielim mramorom a šedým linoleom. Celok je koncipovaný tak aby jemne doplnil bohatú pôvodnú dekoráciu jednotlivých elementov budovy. V roku 2013 bolo dostavané Teatrino – divadlo navrhnuté Tadaom Andom. Teatrino bolo treťou fázou Andovej rekonštrukcie Palazza Grassi. Po tom čo pretvoril hlavnú budovu a priľahlú Punta della Dogana na galériu súčasného umenia, pridal Ando túto extra budovu. Teatrino obsahuje 220 miestne auditorium ktoré slúži pre bohatý kultúrny program, ako sú napríklad premietania, koncerty, prednášky, workshopy pre verejnosť a iné. Masívne zakrivené betónové steny oddeľujú auditorium od recepcie, šatní a skladov a poskytujú prázdne „plátno“ pre zavesenie umeleckých diel alebo filmovú projekciu. Svetlá sú zastrčené za okrajmi zaveseného stropu v hlavnej hale. Zdrojom denného svetla sú trojuholníkové svetlíky. Teatrino sa nachádza na mieste pôvodnej záhrady a neskôr vonkajšieho divadla.
Rodina Grassiovcov predala palác v roku 1840 a následovalo vlastníctvo mnohých rozličných osôb. Keď barón Simeone De Sina kúpil v roku 1857 palác, rozhodol sa vytvoriť malú záhradu s fontánami, scénickými výjavmi, stĺpmi a pergolami. V roku 1951 bolo založené Medzinárodné centrum pre umenie a kostými. Vtedy bola záhrada nahradená vonkajším otvoreným divadlom, ktorý bol v 60tych rokoch využívaný pre recepcie, módne prehliadky a divadelné predstavenie. Po zatvorení Medzinárodného centra pre umenie a kostými v roku 1983 bolo divadlo nevyužívané.
Neskôr v roku 1983 palác kúpila skupina Fiat Group a prešiel si kompletnou rekonštrukciou na ktorú dohliadal Antonio Foscari Widmann Rezzonico, súčastný majiteľ Villy Foscari. Budova bola upravená milánskou architektkou Gae Aulenti. Cieľom skupiny bolo pretvoriť Palazzo Grassi na výstavnú halu pre vizuálne umenie a archeologické výstavy. V roku 2005 bol Palazzo Grassi kúpený zberateľom umenia Francois Pinaultom. Po rekonštrukcii za ktorou stál japonský architekt Tadao Ando, bol Palazzo Grassi znovu otvorený. V apríli 2006 zahájil výstavu „Where are we going?“, ktorá prezentovala Pinaultovu veľolepú zbierku súčasného a moderného umenia. Andova úprava palácu je delikátna a riešená hlavne svetlom, bielim mramorom a šedým linoleom. Celok je koncipovaný tak aby jemne doplnil bohatú pôvodnú dekoráciu jednotlivých elementov budovy. V roku 2013 bolo dostavané Teatrino – divadlo navrhnuté Tadaom Andom. Teatrino bolo treťou fázou Andovej rekonštrukcie Palazza Grassi. Po tom čo pretvoril hlavnú budovu a priľahlú Punta della Dogana na galériu súčasného umenia, pridal Ando túto extra budovu. Teatrino obsahuje 220 miestne auditorium ktoré slúži pre bohatý kultúrny program, ako sú napríklad premietania, koncerty, prednášky, workshopy pre verejnosť a iné. Masívne zakrivené betónové steny oddeľujú auditorium od recepcie, šatní a skladov a poskytujú prázdne „plátno“ pre zavesenie umeleckých diel alebo filmovú projekciu. Svetlá sú zastrčené za okrajmi zaveseného stropu v hlavnej hale. Zdrojom denného svetla sú trojuholníkové svetlíky. Teatrino sa nachádza na mieste pôvodnej záhrady a neskôr vonkajšieho divadla.
Patrik Kučavík
0 comments
add comment
