Přístavba ke kostelu svatého Vavřince

Laurenskerk, tiež známy ako Grote of Sint-Laurenskerk, je významnou historickou a architektonickou pamiatkou v Rotterdame. Postavený medzi rokmi 1449 a 1525, táto neskorogotická bazilika je jediným zachovaným stredovekým pozostatkom v meste. Kostol reprezentuje gotickú architektúru s prvkami, ako sú vysoké klenby, vitráže a veľkolepé oblúky.
Veža kostola, pôvodne doplnená drevenou špičkou architektom Hendrickom de Keyserom v roku 1621, bola kvôli zlej kvalite dreva odstránená a nahradená kamennou vežou v roku 1645. V roku 1655 boli zosilnené základy veže, aby sa stabilizovala​.
Interiér obsahuje tri mramorové hroby významných holandských námorných hrdinov, čím pridáva historický význam. Počas bombardovania Rotterdamu v roku 1940 bol Laurenskerk vážne poškodený, pričom z pôvodnej štruktúry zostali len základy a veža. Po vojne sa plánovala demolácia, ale kráľovná Wilhelmina presadila obnovu ako symbol odolnosti mesta.
Obnova začala v roku 1952 pod vedením kráľovnej Juliany a skončila sa v roku 1968. Pri rekonštrukcii bol inštalovaný nový orgán od dánskeho majstra Marca Marcussen, ktorý je najväčším kostolným orgánom v Holandsku. Na hlavnom vchode do kostola sú bronzové dvere od Giacoma Manzù, zdobené motívmi vojny a mieru​.
Fasáda je zdobená gotickými prvkami, zatiaľ čo vnútorné stĺpy podporujú klenby a chrámové stropy. Fasáda a interiér kombinujú náboženskú funkčnosť s estetickou krásou. Okolie kostola ponúka park so sochou Erasma z Rotterdamu, čo dopĺňa historický kontext stavby.
Laurenskerk je nielen duchovným centrom, ale aj miestom konania koncertov, výstav a kultúrnych podujatí, čo zdôrazňuje jeho význam pre históriu a architektúru Rotterdamu​.