Rodinný dom v Lamači
Rodinný dom na Rajtákovej ulici vznikol na parcele s výmerou iba 150 m² v stabilizovanej štruktúre starého Lamača. Úzky pozemok, výrazný svah a bezprostredná blízkosť susednej zástavby vytvorili súbor obmedzení, ktoré sa stali východiskom návrhu. Namiesto snahy o maximalizáciu pôdorysnej plochy pracuje dom predovšetkým s priestorom v reze.
Dispozícia je založená na princípe raumplanu. Jednotlivé obytné priestory nie sú zoradené do konvenčných podlaží, ale výškovo sa posúvajú o polpodlažia podľa svojej funkcie, orientácie a vzťahu k terénu. Prepája ich centrálne schodisko, ktoré nie je iba komunikačným prvkom, ale vnútornou osou domu. Krátke vertikálne presuny medzi jednotlivými úrovňami vytvárajú kontinuálny priestor, v ktorom sa hranice medzi podlažiami postupne strácajú. Na malej zastavanej ploche tak vzniká priestorovo bohatší dom, než by umožňovala konvenčná podlažná schéma.
Práca s polpodlažiami zároveň umožnila reagovať na dve rozdielne orientácie parcely. Miestnosti sa podľa svojej funkcie obracajú buď smerom do ulice, alebo do intímnejšej záhrady. Dom tak napriek minimálnym rozmerom pozemku nevytvára pocit uzavretého objektu. Výškové rozdiely, priehľady a meniace sa vzťahy k exteriéru rozširujú jeho vnútorný priestor za fyzické hranice jednotlivých miestností.
Kompaktná hmota smerom do ulice nadväzuje mierkou na okolitú zástavbu, architektonickým výrazom sa však nesnaží historické prostredie napodobňovať. Biela, takmer abstraktná fasáda je členená iba okennými otvormi a vloženým kovovým prvkom, ktorý združuje tienenie, zábradlie a vegetáciu. Tlmený zelenosivý odtieň kovových konštrukcií sa opakuje na rámoch otvorov, exteriérových žalúziách aj technických prvkoch a vytvára jednotnú vrstvu vloženú do jednoduchej bielej hmoty domu.
Nedostatok pozemku zároveň viedol k hľadaniu obytných plôch mimo samotného pôdorysu stavby. Strecha sa preto mení na ďalšiu úroveň domu – pobytovú terasu s výhľadom ponad strechy pôvodnej zástavby starého Lamača. Záhrada na opačnej strane pokračuje v práci s výškovým rozdielom parcely. Je komponovaná ako séria terás a vegetačných úrovní vložených do strmého svahu. Súčasťou najbližšej pobytovej terasy je malé ochladzovacie jazierko, ktoré spolu s vegetáciou dopĺňa mikroklimatickú vrstvu domu.
Dom na Rajtákovej ulici je predovšetkým pokusom o odpoveď na otázku, koľko priestoru skutočne potrebuje samostatne stojaci rodinný dom a akým spôsobom ho možno vložiť do už existujúceho mesta. Namiesto expanzie na jeho okraj využíva malú parcelu vo vnútri zastavanej štruktúry. Kompaktnosť tu preto nie je iba dôsledkom obmedzení pozemku, ale vedomou architektonickou stratégiou. Projekt ukazuje zahusťovanie existujúcej zástavby ako možnú alternatívu k pokračujúcej suburbanizácii – nie prostredníctvom rezignácie na kvalitu individuálneho bývania, ale intenzívnejšou prácou s priestorom, rezom, terénom a existujúcim mestom.
Dispozícia je založená na princípe raumplanu. Jednotlivé obytné priestory nie sú zoradené do konvenčných podlaží, ale výškovo sa posúvajú o polpodlažia podľa svojej funkcie, orientácie a vzťahu k terénu. Prepája ich centrálne schodisko, ktoré nie je iba komunikačným prvkom, ale vnútornou osou domu. Krátke vertikálne presuny medzi jednotlivými úrovňami vytvárajú kontinuálny priestor, v ktorom sa hranice medzi podlažiami postupne strácajú. Na malej zastavanej ploche tak vzniká priestorovo bohatší dom, než by umožňovala konvenčná podlažná schéma.
Práca s polpodlažiami zároveň umožnila reagovať na dve rozdielne orientácie parcely. Miestnosti sa podľa svojej funkcie obracajú buď smerom do ulice, alebo do intímnejšej záhrady. Dom tak napriek minimálnym rozmerom pozemku nevytvára pocit uzavretého objektu. Výškové rozdiely, priehľady a meniace sa vzťahy k exteriéru rozširujú jeho vnútorný priestor za fyzické hranice jednotlivých miestností.
Kompaktná hmota smerom do ulice nadväzuje mierkou na okolitú zástavbu, architektonickým výrazom sa však nesnaží historické prostredie napodobňovať. Biela, takmer abstraktná fasáda je členená iba okennými otvormi a vloženým kovovým prvkom, ktorý združuje tienenie, zábradlie a vegetáciu. Tlmený zelenosivý odtieň kovových konštrukcií sa opakuje na rámoch otvorov, exteriérových žalúziách aj technických prvkoch a vytvára jednotnú vrstvu vloženú do jednoduchej bielej hmoty domu.
Nedostatok pozemku zároveň viedol k hľadaniu obytných plôch mimo samotného pôdorysu stavby. Strecha sa preto mení na ďalšiu úroveň domu – pobytovú terasu s výhľadom ponad strechy pôvodnej zástavby starého Lamača. Záhrada na opačnej strane pokračuje v práci s výškovým rozdielom parcely. Je komponovaná ako séria terás a vegetačných úrovní vložených do strmého svahu. Súčasťou najbližšej pobytovej terasy je malé ochladzovacie jazierko, ktoré spolu s vegetáciou dopĺňa mikroklimatickú vrstvu domu.
Dom na Rajtákovej ulici je predovšetkým pokusom o odpoveď na otázku, koľko priestoru skutočne potrebuje samostatne stojaci rodinný dom a akým spôsobom ho možno vložiť do už existujúceho mesta. Namiesto expanzie na jeho okraj využíva malú parcelu vo vnútri zastavanej štruktúry. Kompaktnosť tu preto nie je iba dôsledkom obmedzení pozemku, ale vedomou architektonickou stratégiou. Projekt ukazuje zahusťovanie existujúcej zástavby ako možnú alternatívu k pokračujúcej suburbanizácii – nie prostredníctvom rezignácie na kvalitu individuálneho bývania, ale intenzívnejšou prácou s priestorom, rezom, terénom a existujúcim mestom.
Eckhardt.studio
0 komentářů
přidat komentář
