 |
 |
Elias Redstone a Martin Jančok - rozhovor s kurátorem projektu Archizines a jeho iniciátorem v Bratislavě
Začnime otázkou, ktorú vy sám kladiete všetkým tvorcom vystavovaných zinov. Aká je úloha tlačeného média v dnešnej digitálnej dobe?
Výborná otázka! Tlačené medium sa presunulo z pozície primárneho zdroja informácií do stavu, kedy je považované skôr za nádobu na aktuálny obsah. Táto zmena prišla už s rádiom a televíznym vysielaním, ale až pri internete rapídne narástla. Pri relatívne vysokých nákladoch na tlač a distribúciu (v porovnaní s vydávaním na webe), nehovoriac o pomalej rýchlosti pri doručovaní informácií, sa vydavateľský priemysel jasne zmenšuje. Na druhej strane to ale znamená, že to, čo sa dnes vyprodukuje, je viac sústredené, často robené s vášňou pre tlačené médium a samotný materiál. Je to vlastne aj odpoveď na možnosti, ktoré sú na internete – buď zaisťuje obsah, alebo hľadá medzeru na trhu.
Kedy ste začali zbierať časopisy a koľko trvalo, kým ich bolo šesťdesiat a vy ste ich začali vystavovať?
Rôzne publikácie zbieram už asi sedem rokov. Prvýkrát som ich prezentoval online v januári 2011. Odvtedy som stále zaplavený novými publikáciami, ktorých autori objavili môju webstránku a chcú byť súčasťou projektu. Po pár mesiacoch som vytvoril výstavu šesťdesiatich publikácií, ktoré som prezentoval na výstave v AA (Architecture Association, Londýn) v novembri 2011. Odvtedy sa ale zbierka rozrástla a výstava v Bratislave už obsiahla 80 publikácií.
Okrem “derive” nie je na výstave žiadna publikácia zo strednej Európy. Čím to podľa vás je?
Dérive je na výstave jedinou publikáciou zo strednej Európy, ale to neznamená, že iné neexistujú. Dúfam, že výstava povzbudí nezávislých vydavateľov v tomto regióne, aby ma kontaktovali a podelili sa o svoju prácu. Ale možno tu neexistuje kultúrna tradícia a história vo vydávaní nezávislej architektúry, ako tomu je napríklad vo Veľkej Británií, Portugalsku, alebo v iných krajinách. Ale ja verím, že Archizines povzbudí nové hlasy, aby sa ukázali aj v strednej Európe.
O výstavu je veľký záujem. Podľa čoho si vyberáte miesta, kde sa Archizines vystavia?
Najprv som s projektom výstavy oslovil výstavné priestory AA Architectural Association v Londýne a Storefront for Art and Architecture v New Yorku. Od otvorenia v Londýne v novembri 2011 som zavalený žiadosťami, aby sme s výstavou navštívili rôzne ďalšie mestá a miesta. V princípe si vyberám podľa toho, aby sme buď oslavovali miestne vydavateľské aktivity v mestách ako Porto, Barcelona, Paríž, alebo aby sme povzbudili ľudí v kritickom uvažovaní o architektúre a zmenách, ktoré sa dejú v ich meste. Ten druhý dôvod bol napríklad prípad výstavy v Dubline, kde popri výstave rozbehla Írska nadácia pre architektúru súťaž architektonických zinov, aby stimulovala kritické myslenie a vydávanie v tomto meste.
Má výstava vplyv na vystavované časopisy?
Od časopisov vystavených v Archizines mám veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Veľa z nich je distribuovaných iba v nízkom náklade a výstava im ponúkla platformu pre ich prácu v mestách po celom svete, od japonskej Osaky, až po čilské Santiago.
Aká je pri projekte Archizines úloha grafického dizajnu?
V protiklade k digitálnemu vydávaniu, je každá publikácia v projekte Archizines samostatný dizajnový objekt. Vydavatelia a šéfredaktori urobili vedomé “dizajnové rozhodnutia”, ktorými predstavujú svoje názory na architektúru a výstava predstavuje celú škálu dnešných grafických štýlov.
Ako vidíte budúcnosť výstavy? Je zaujímavé sledovať, ako zbierka narastá. Určili ste si nejaký limit, pokiaľ pôjdete?
Výstava bude pokračovať vo svojom turné aj počas celého roku 2013 – z Melbourne a Sydney prejde do Los Angeles a do ostatných miest, ktoré sú po ceste… Potom chcem celý projekt zrevidovať a rozhodnem sa, čo ďalej.
Na čom momentálne pracujete? Myslím okrem projektu Archizines…
Momentálne skúmam vzťah medzi architektúrou a fotografiou. Chcem preskúmať, akú úlohu môže mať fotografia pri hľadaní cesty, ako pochopiť, alebo ako byť kritický k architektúre a k stavu súčasného mesta. To všetko chcem prezentovať v novej publikácií, ku ktorej pripravujem aj samostatnú výstavnu.
Výborná otázka! Tlačené medium sa presunulo z pozície primárneho zdroja informácií do stavu, kedy je považované skôr za nádobu na aktuálny obsah. Táto zmena prišla už s rádiom a televíznym vysielaním, ale až pri internete rapídne narástla. Pri relatívne vysokých nákladoch na tlač a distribúciu (v porovnaní s vydávaním na webe), nehovoriac o pomalej rýchlosti pri doručovaní informácií, sa vydavateľský priemysel jasne zmenšuje. Na druhej strane to ale znamená, že to, čo sa dnes vyprodukuje, je viac sústredené, často robené s vášňou pre tlačené médium a samotný materiál. Je to vlastne aj odpoveď na možnosti, ktoré sú na internete – buď zaisťuje obsah, alebo hľadá medzeru na trhu.
Kedy ste začali zbierať časopisy a koľko trvalo, kým ich bolo šesťdesiat a vy ste ich začali vystavovať?
Rôzne publikácie zbieram už asi sedem rokov. Prvýkrát som ich prezentoval online v januári 2011. Odvtedy som stále zaplavený novými publikáciami, ktorých autori objavili môju webstránku a chcú byť súčasťou projektu. Po pár mesiacoch som vytvoril výstavu šesťdesiatich publikácií, ktoré som prezentoval na výstave v AA (Architecture Association, Londýn) v novembri 2011. Odvtedy sa ale zbierka rozrástla a výstava v Bratislave už obsiahla 80 publikácií.
.jpg) |
Okrem “derive” nie je na výstave žiadna publikácia zo strednej Európy. Čím to podľa vás je?
Dérive je na výstave jedinou publikáciou zo strednej Európy, ale to neznamená, že iné neexistujú. Dúfam, že výstava povzbudí nezávislých vydavateľov v tomto regióne, aby ma kontaktovali a podelili sa o svoju prácu. Ale možno tu neexistuje kultúrna tradícia a história vo vydávaní nezávislej architektúry, ako tomu je napríklad vo Veľkej Británií, Portugalsku, alebo v iných krajinách. Ale ja verím, že Archizines povzbudí nové hlasy, aby sa ukázali aj v strednej Európe.
O výstavu je veľký záujem. Podľa čoho si vyberáte miesta, kde sa Archizines vystavia?
Najprv som s projektom výstavy oslovil výstavné priestory AA Architectural Association v Londýne a Storefront for Art and Architecture v New Yorku. Od otvorenia v Londýne v novembri 2011 som zavalený žiadosťami, aby sme s výstavou navštívili rôzne ďalšie mestá a miesta. V princípe si vyberám podľa toho, aby sme buď oslavovali miestne vydavateľské aktivity v mestách ako Porto, Barcelona, Paríž, alebo aby sme povzbudili ľudí v kritickom uvažovaní o architektúre a zmenách, ktoré sa dejú v ich meste. Ten druhý dôvod bol napríklad prípad výstavy v Dubline, kde popri výstave rozbehla Írska nadácia pre architektúru súťaž architektonických zinov, aby stimulovala kritické myslenie a vydávanie v tomto meste.
Má výstava vplyv na vystavované časopisy?
Od časopisov vystavených v Archizines mám veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Veľa z nich je distribuovaných iba v nízkom náklade a výstava im ponúkla platformu pre ich prácu v mestách po celom svete, od japonskej Osaky, až po čilské Santiago.
Aká je pri projekte Archizines úloha grafického dizajnu?
V protiklade k digitálnemu vydávaniu, je každá publikácia v projekte Archizines samostatný dizajnový objekt. Vydavatelia a šéfredaktori urobili vedomé “dizajnové rozhodnutia”, ktorými predstavujú svoje názory na architektúru a výstava predstavuje celú škálu dnešných grafických štýlov.
Ako vidíte budúcnosť výstavy? Je zaujímavé sledovať, ako zbierka narastá. Určili ste si nejaký limit, pokiaľ pôjdete?
Výstava bude pokračovať vo svojom turné aj počas celého roku 2013 – z Melbourne a Sydney prejde do Los Angeles a do ostatných miest, ktoré sú po ceste… Potom chcem celý projekt zrevidovať a rozhodnem sa, čo ďalej.
Na čom momentálne pracujete? Myslím okrem projektu Archizines…
Momentálne skúmam vzťah medzi architektúrou a fotografiou. Chcem preskúmať, akú úlohu môže mať fotografia pri hľadaní cesty, ako pochopiť, alebo ako byť kritický k architektúre a k stavu súčasného mesta. To všetko chcem prezentovať v novej publikácií, ku ktorej pripravujem aj samostatnú výstavnu.
0 comments
add comment
