Do not follow this link, or your host will be blocked from this site. This is a spider trap.
PŘIHLÁSIT SE  (trvale)
Uživatel:
Heslo:
Zapomněli jste heslo?
Registrace nového čtenáře
archiweb

HLEDEJ v sekci     

Architektonické školství - Marian Zervan
Městská knihovna Ostrava, 16. 6. 2006 | Organizátoři: Era 21 a Centrum nové architektury
reakce na diskusi

> Úvodní referát
> Záznam diskuse
Názory diskutujících:
> Yvette Vašourková
> Jakub Kynčl
> Ladislav Lábus
> Emil Přikryl
> František Sedláček
> Aleš Student
> Jiří Suchomel
Reakce vyzvaných osobností:
> Mirko Baum
> Karel Doležel
> Helena Jiskrová
> Ivan Koleček
> Miroslav Masák
> Alois Nový
> Petr Pelčák
> Marian Zervan



Pozorne som si preštudoval diskusiu o architektonickom školstve v Českej republike a uvedomil som si, že spôsob uvažovania zúčastnených ako aj ich argumenty sú veľmi blízke rozmýšľaniu o školách architektúry na Slovensku. Je to dané tým, že pri vzniku architektonických vzdelávacích inštitúcii v Slovenskej republike v roku 1946 stálo veľa českých architektov a urbanistov, ktorých presvedčenie bolo modernistické a funkcionalistické. Ale podmieňujú to aj spoločné dejinné medzníky, roky 1960 a 1976, zápasov o samostatné školy architektúry a analogický vývin po roku 1989. Vtedy znovu vystúpili nostalgickí stúpenci tzv. fapsiek, teda fakúlt architektúry a pozemného staviteľstva a pseudoromantickí hrdinovia boja proti vzniku architektonických odborov na stavebných fakultách. V tomto marazme diskusií o univerzalizme a divergencii, o čistote a heterogenite, o národnej špecifickosti a európskosti a prečo nie hneď aj svetovosti sa nachádzame aj dnes. Vonkoncom sa tomu nečudujem, nakoľko takéto otázky si kládli tvorcovia v tridsiatich a štyridsiatich rokoch v bývalom Československu, z ktorých sa o niekoľko rokov stali učitelia a z ich presvedčenia o povahe ich vedeckej metód tvorby a teraz i metodík, doteraz v našich hlavách poriadne straší. V ich univerzalistických mozgoch však hlodalo zneisťujúce semienko túžob po národnom slohu a umeleckých pochybností a práve v tejto sile modernistického presvedčenia a podivného národneho a artistického pochybovania vidím pôvod myšlienkových schém ešte aj dnešných diskusií. Pôvabné na celej veci je ešte aj to, že keď sa zdá, že by na niektorej škole aj mohlo prísť k zmene, vtedy sa vytiahne bratská karta a poukáže sa na to, ako je to na fakulte v Brne alebo v Prahe. A naopak keď je v "problémoch" Brno, či nebodaj Praha, tak sa zasa poukazuje na Bratislavu. Tento pradoxný kruh zaklial naše architektonické školstvo na dosť dlhú dobu a výdatne ho podporujú čestné účasti českých alebo slovenských profesorov a docentov na obhajobách a v štátnicových komisiách.
V aktuálnej českej diskusii ma zaujali dve repliky Emila Přikryla. Prvá s odvolaním sa na van Laana sa týka nevyhnutnosti a podstatnosti a vôbec ma neprekvapila. Je až zaražajúce ako prežíva táto náboženská a striktne scientistická predstava o nemenných podstatách a prvých hýbateľoch a jednoznačnom determinizme, ktorá si s nábožentsvom podáva ruky, práve v architektúre, ktorá mala podobne ako filozofia veľké kráľovstvo a posvätenie, ale postupne o neho prišla a pohybuje sa na neistých územiach, v čom je sila tak filozofie ako aj architektúry, len si to treba pokorne priznať a vychádzať z toho.
Druhá výpoveď ma síce takisto neprekvapila, ale je predsa len zo schém pochybností, aj keď teraz nie práve národných či umeleckých. Emil Přikryl v nej dochádza k záveru, či vlastne dnes architekti tvoria architektúru. Je to oprávnená otázka a je možne ju rozšíriť aj na školy architektúry: vychovávajú dnes školy architektúry tvorcov architektúry alebo architektov, ktorí architektúru aj tak netvoria? Alebo ju možno obrátiť, či je nevyhnutné, aby architekti tvorili architektúru a architektonické školy vychovávali len a len tvorcov architektúry. Súčasné dianie preukazuje, že architektúra dnes vzniká často mimo území architektonických podstát a nevyhnutnosti práve preto, že ako kultúrna činnosť potrebuje ako živnú pôdu nie vzájomné presvedčovanie sa o správnosti, ale kríženie a permanentný dialóg rozmanitých, ba dokonca aj veľmi vzdialených názorov a postupov.
Nechcem však byť len premúdrelým glosátorom a suverénnym kritikom, a preto niečo o mojom sne o ideálnej škole architektúry, aj keď sa všetci diskutujúci o snoch a ideáloch urputne bránia hovoriť a písať. Zrejme práve preto, že v otázke ideálov a snov majú dávno jasno. Keď snívam o architektopnickej škole, tak si zvyčajne, ale nie obscesívne, predstavujem školu, ktorá tvrdohlavo presadzuje takú koncepciu architektúry, ktorú nikto neakceptuje, z ktorej každého, vrátane akreditačnej komisie, bolí hlava, ale na ktorej každý hovorí slobodne a z vlastného rozhodnutia iným jazykom. Napriek tomu to nie je trest za babylónsku opovážlivosť budovania podstát, ale "božie" poďakovanie za pokorné hľadanie vlastných ciest a porozumenia.


doc. PhDr. Marian Zervan, PhD. působí na Vysoké škole výtvarných umení v Bratislavě
Autor: Rostislav Koryčánek, 25.09.06 00:50
Návštěvnost: 9771 čtenářů
Sdílet: 
Poslat odkaz na tuto stránku e-mailem
Vaše jméno Vaše emailová adresa
Váš vzkaz
Na tyto adresy (oddělte čárkou)   
Komentáře
Předmět Autor Datum
show all comments add comment
Burza práce
Aktuálně
Kalendář akcí
arrow
Říjen 2017
arrow
Denní zprávy
e-SHOP
BLOG - poslední články
Poslední komentáře
BLOG - poslední komentáře
TOPlist © archiweb.cz 1997-2017
Všechny materiály zveřejněné na těchto www stránkách podléhají autorskému zákonu (č.121/2000 Sb.). Publikování nebo šíření obsahu je bez písemného souhlasu provozovatele zakázáno.
archiweb.cz využívá agenturní zpravodajství ČTK, která si vyhrazuje veškerá práva. Publikování nebo další šíření obsahu ze zdrojů ČTK je výslovně zakázáno bez předchozího písemného souhlasu ČTK.