Návrh prestavby kultúrneho domu Družba v Leviciach

1. miesto vo verejnej anonymnej architektonickej súťaži

Návrh prestavby kultúrneho domu Družba v Leviciach
Anotácia:

Kultúrny dom Družba je bez pochýb jednou z najkvalitnejších modernistických stavieb v Leviciach. Výrazný, no zároveň umiernený solitérny objekt má vďaka svojmu výsadnému postaveniu v rámci Námestia hrdinov, ale aj svojej estetickej kvalite, velkorysým proporciám a funkčnej typológii potenciál stať sa ikonou hrdého a kultúrneho mesta.
Zbúraním, či iným výrazným narušením hmoty domu, by Levice prišli o hodnotnú stavbu, ktorú by bolo ťažké nahradiť lepšou.


Architektonické riešenie

K stavbe sme pristúpili ako k silnému solitéru s výsadnou pozíciou v rámci námestia. Náš návrh sa snaží rozoznať inherentné kvality stavby i miesta a stavať na nich, nakolko sme presvedčení, že stojí za to budovu rekonštruovať v zásade v nezmenenej hmote. Predmetom práce bolo riešenie rezerv dnešného stavu budovy, akými je najmä neurčité previazanie na svoje okolie, neprístupnosť parteru a uzatvorená najmä severovýchodnej fasády, nevyužitie plošných kapacít domu pre funkcie adekvátne danému miestu a typológii stavby a iné, bližšie špecifikované v koncepte.

Uvažujúc o dome ako solitéri, považujeme prípadnú prístavbu hmoty parkovacieho domu k objektu za nesprávnu cestu, ktorá by zmarila možnosť komunikovať na všetky uličné strany. Tiež z hľadiska rentability je efektívnejším riešením pozemné parkovanie po obvode bloku, ktoré poskytne porovnateľnú kapacitu ako v analýze odporúčaný parkovací dom. Dominantné postavenie silnej solitérnej stavby je v návrhu umocnené jej zasadením do zeleného „prstenca“ parku. Dom tým získava príjemný a prístupný, kľudový charakter.Kľúčovým bodom návrhu je maximalizovať prístupnosť domu. Pri samotnom vstupe do domu kladieme dôraz na bezbariérovosť. Širokou rampou zakomponovanou do velkorysého schodiska chceme demonštrovať rovnocennosť prístupu pre mobilných či imobilných návštevníkov, i rodičov s kočíkmi. Schodisko je súčasťou domu i námestia a môže slúžiť ako posedenie nielen počas letného kina. Snažíme sa využiť aj potenciál existujúceho átria jeho sprístupnením zmenou dispozície a priamym naviazaním na prevádzku reštaurácie i galérie. Materiálové riešenie stavby úzko súvisí s použitím štíhlych tieniacich lamiel na fasáde, ktoré slúžia primárne zachovaniu pôvodného dojmu ľahkosti a subtílnosti. Rôznou rytmizáciou rastru lamiel navyše docieľujeme prepis funkcií vnútri domu na jeho povrch, zároveň mu poskytujúc súčasný aj nadčasový vzhľad.

Funkčne prevádzkové riešenie

Kultúrny dom je so svojou špecifickou typológiou vhodný k umiestneniu funkcií, ktoré s kultúrou a umením priamo či nepriamo súvisia.

Najsignifikantnejším zásahom je v tomto ohľade poskytnutie velkej časti plôch budovy pre knižnicu združenú na jednom mieste, vo veľkorysej podobe, na ktorú mesto už dlho čaká.

Primárnou náplňou domu je obnovenie funkcie kultúrneho stánku, ktorého hlavným identifikačným priestorom ostáva divadelná sála, v našom návrhu nezmenená. Reorganizovali sme však jej doplnkové priestory - zákulisie, foyer so zázemím, ktoré dopĺňame o malý bar s výhľadom na námestie.

Na pôvodnom mieste bude fungovať aj multifunkčná sála (estrádna sála. Doplnením obslužného výťahu a miestnosťou pre výdaj jedla je bezprostredne pri sále zabezpečené jej prepojenie s reštauračnou kuchyňou. V severovýchodnom nároží prízemia umiestňujeme skúšobnú (tanečnú) miestnosť, ktorá slúži primárne pre potreby divadelníkov, respektíve aj pre verejnosť (napr. pre tanečné krúžky). V galérii prístupnej zo severovýchodnej fasády ale aj z átria, si svoje zastúpenie v dome nachádza aj výtvarné umenie. Galéria by mala možnost usporiadávať vernisáže v átriu KD.

Dôležitou doplnkovou funkciou objektu bude reštaurácia, umiestnená do juhozápadného nárožia s možnosťou rozšírenia sedenia na terasu, ktorá sa otvára do námestia. Celodenné zariadenie pre deti v návrhu riešime formou otvorenej herne v rámci detského oddelenia knižnice na poschodí, v dobrej náväznosti na vstup do budovy, navyše s vizuálnym kontaktom s exteriérom. Namiesto vytvorenia separátneho priestoru považujeme za výhodnejšie zariadenie pre deti integrovať do prevádzky knižnice. „Odložené“ deti tak môžu spontánne získavať kontakt s literatúrou, či zúčastňovať sa knižničných podujatí v odbornej sekcii knižnice.

Priestory pre spoluprácu a kreativitu poskytujeme v rámci študovní a čitárne knižnice, prípadne skúšobných sál v severovýhodnom nároží parteru.
0 komentářů
přidat komentář

Více staveb od Lukáš Ildža, Ondrej Palenčar, Matúš Ivanič, Rastislav Ildža