Nový most

Nový most
Identita znamená totožnosť. Ale je to zahmlené slovo, ktoré má viac významov, niekedy dokonca protikladných. V matematike a logike znamená úplnú zhodnosť, filozofi - údajne prvým z nich bol pedant Leibniz - zistili, že úplná zhoda je možná len pri jednej jedinej veci, takže dve veci nemôžu byť absolútne zhodné. Novší filozofi (Heidegger, Derrida) prispeli ďalšími komlikáciami, psychológia a sociológia podobne. Veď aký zvláštny fenomén je len taká identita starých Prešpurákov, ktorá nielenže na čas celkom zanikla, ale potom si ju osvojila celkom nová generácia?
Mohli by ste povedať, že hovoriť o identite v súvislosti s  architektúrou Nového mosta v Bratislave (architekti Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, Ivan Slameň, statik Arpád Tesár, 1972) nie je nameiste. Veď pod identitou zväčša chápeme historicky sformovanú osobitosť každého miesta; a do toho obrazu predsa také drzé a vcelku nedávne dielo predsa nemôže nijako pasovať. Identické se nám spája s romantickým a starobylým. Moderné predsa nemôže byť romantické, a samozrejme ani starobylé. Súvisí s kategóriami archetyp a genius loci, ktoré tiež odkazujú na dávno minulosť. V dávnovekosti sa stráca fakt niekdalšieho vzniku, paradox povstania z ničoho, novosť, neobvyklosť toho, čo nedávno eště nebolo a dnes už pôsobí svojou totalitou, fyzickou existenciou.
Úvahy o identite iste nikoho netrápili v budovateľských päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, keď sa rozhodovalo o výstavbe nového bratislavského mosta cez Dunaj. Mal to byť druhý mestský most, preto ho aj neskôr pomenovali Nový, aby nahradili v pôvodnom názve SNP, s ktorým nemal nič spoločné. Pravda, ľudovo je nový od počiatku dodnes.
Diskutovali o tom, či ho postaviť tam, kde nájazdy zasiahnu starú zástavbu, ale napokon sa predsa len rozhodli pre takúto lokalitu - zdala sa vtedy pre mesto primeraná. Búranie historickej zástavby sa však považovalo za nešťastné, ale hlasy pamiatkárov a konzervatívnych milovníkov starožitností sa v tej inovatívnej dobe zameranej na svetlé zajtrajšky brali ako nepriateľské. Odvtedy sa chápe most aj ako narušenie pôvodnej identity historickej Bratislavy.
Treba však zdôrazniť, že samotná architektonická figúra mosta na tento konflikt tvarovo reaguje. Historicky bohatú figúru mesta a hradu na ľavom brehu rieky s vysokými dominantami považovali autori za takú dôležitú, že na bratislavskej strane nevztyčovali nijakú konkurenčnú konštrukciu. Šikmý pylón je gestom, ktoré neruší historický urbanistický kontext, kontrapunkticky sa od mesta odkláňa, ale súčasne nechce zostať v pozadí.
Architektonická podoba mosta vznikla však aj v širších súvislostiach. Liberalizácia, ktorú priniesli šesťdesiate roky, umožnila u nás rozvinúť princípy predvojnovej moderny a silná prvá domáca generácia architektov sa s ňou vnútorne stotožnila. Pritom typicky slovenská uvoľnenosť a nezviazanosť tradíciami sa podobala socialistickej ideológii prinajmenšom svojou prospektívnosťou. K dobovému presvedčeniu patrila predstava o  radikálnych inováciách a opojenie z veľkých stavebných diel  - most má zreteľne dve neoddeliteľné stránky v spojení architektúry a konštrukcie. Hlavný architekt mosta Jozev Lacko mal v čase súťaže už 49 rokov. Návrh oceľového mosta (skončil v súťaži štvrtý za oceľobetónovými konštrukciami) sa zreteľne vymykal z jeho doterajších diel. Bol to odraz novej doby, ktorú skúsený architekt vedel reflektovať a stotožnit sa s  ňou nepochyne za výraznej spoluúčasti dvoch mladších kolegov Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa.
Kvality mosta nie sú len čisto architektonicko-kompozičné, alebo len konštrukčné, ako ich koncipoval Arpád Tesár. Vždy aj tam, kde sa najviac zdá, že achitekti vytvorili na štruktúre nezávislé riešenie, je akceptovaná aj jeho konštrukcia.
Nový most patrí k osobitým dielam mostného inžinierstva v celosvetovom meradle. Jeho rozpätie nad riekou je 303 metrov. Pôvodne bol široký 21 m, teraz má po úprave zábradlí o meter viac. Pylón je vysoký 90 m. Most má stále svetové prvenstvo v rozpätí (celkovo 448 m) mostov, ktoré majú jednu rovinu zavesenia a jeden pylón.
Most sa stal taký populárny, že sa dostal dokonca aj do značiek niektorých bratislavských firiem. Opakovane sa o ňom píše ako o pozoruhodnom diele. Založil novú či rozvinul a obohatil staršiu identitu Bratislavy. Tú identitu, čiže totožnosť mesta samého so sebou, kotrá súčasne tvorí jeho jasnú odlišiteľnosť od iných miest. V zložitej dobe a s komplikovanou genézou vzniklo dielo ktoré buduje identitu slovenskej metropoly. Dnes okolo neho vzniká konkurenčná zástavba, ktorá jeho priekopnícku osamotenosť potláča. Identitu formujú nielen hlboké historické vrstvy, ale aj súčasnosť. Zdá sa, že priepasť medzi novým a historickým (dávnovekým) nie je vlastne až taká veľmi hlboká.

Matúš Dulla


Nový most (pôvodne Most SNP) je jednopylónový, oceľový, cestný, zavesený most vejárového dizajnu cez Dunaj v Bratislave. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie World Federation of Great Towers, pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón mosta.

Dejiny
Postavili ho v rokoch 1967 až 1972 spoločnosti Doprastav Bratislava a Hutné montáže Ostrava podľa projektu architektov Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra, Ivana Slameňa, Arpáda Tesára a Jozefa Zvaru. Do užívania bol daný 26. augusta 1972.
Kvôli jeho výstavbe bola zbúraná značná časť bratislavského Podhradia, preto ho mnoho Bratislavčanov prijímalo s nevôľou. Významne však urýchlil dopravu a tým i rozvoj petržalského sídliska.
V rokoch 2005 a 2006 sa z dôvodu veľkého znečistenia na Novom moste urobil ochranný náter na lávkach pre peších a cyklistov. V roku 2006 sa tiež natreli ochranným náterom aj obidva pylóny.

Parametre  
Most je oceľový a zavesený na jednom pylóne vysokom 84,6 m. Celková dĺžka: 430,8 m, hlavná dĺžka medzi piliermi 74,80 m - 303 m - 54 m, šírka 21 m, hmotnosť 7 537 t, celková výška od základov po vrchol 95 m, priemer kupole 32 m. Na moste sú dve dvojprúdové vozovky pre autá, pod nimi je z každej strany mosta chodník pre peších a cyklistov.
Nový most v kategórii zavesených mostov obsadil po svojom otvorení v roku 1972 hneď štvrté miesto na svete. V užšej kategórii zavesených mostov, teda mosty iba s jedným pylónom a iba s jednou závesnou rovinou, mu svetové prvenstvo zostalo dodnes. Na treťom mieste je medzi mostami so šikmým pylónom.[1]

Zaujímavosti
Zvláštnou atrakciou je reštaurácia na hlavici pylónu vo výške 85 m (po rekonštrukcii od roku 2005 s názvom UFO watch.taste.groove., kedysi pod názvom Bystrica). Je spojená s vyhliadkovou plošinou, z ktorej je výhľad 100 km. Vedie k nej výťah v ľavom pilieri mosta, zatiaľ čo v pravom pilieri je umiestnené núdzové schodisko so 430 schodmi. UFO je považované za jednu z dominánt mesta a vyhľadávaným cieľom domácich i zahraničných turistov, pričom ročne ho navštívi 200-tisíc návštevníkov. [2]
V moste sa nachádza vodovodné potrubie na zásobovanie Starého Mesta z Petržalky.
Pri výstavbe mosta sa objavil problém, keď sa zistila chyba v nesprávnom statickom výpočte, preto bolo treba most zabezpečiť doplnkovou podperou na ľavom brehu, čím sa znížilo aj jeho hlavné rozpätie na 303 metrov.
Osvetlenie mosta bolo pôvodne riešené 3000 svietidlami na držadlách zábradlí, v roku 1998 bolo nahradené stožiarovým osvetlením s 52 špeciálnymi svietidlami.
1 komentář
přidat komentář
Předmět
Autor
Datum
skica
Jana
17.11.19 06:56
zobrazit všechny komentáře