Do not follow this link, or your host will be blocked from this site. This is a spider trap.
PŘIHLÁSIT SE  (trvale)
Uživatel:
Heslo:
Zapomněli jste heslo?
Registrace nového čtenáře
archiweb

HLEDEJ v sekci     
Jurkovič picture
Dušan Samo Jurkovič
* 23.08.1868 - Turá Lúka, Slovensko
† 21.12.1947 - Bratislava, Slovensko

web:


Tvorba Dušana Jurkoviča časovo pokrýva vyše 50 rokov vývinu architektúry v období, kedy sa vymaňovala zo spútanosti pravidlami minulosti a svoju tvár stále viac obracala dopredu, k budúcnosti. Posun od historizujúceho eklektizmu cez rušné a formovo bohaté obdobie secesie až k funkcionalistickej moderne našiel svoj špecifický odraz aj v Jurkovičovom diele. Pritom každý z pohybov v architektonickom dianí, na ktoré tento umelec reagoval, nadobudol v jeho podaní svojský, individuálny výraz.
V ranom období, po absolvovaní stavebného odboru na viedenskej priemyslovke (1888) sa, podobne ako mnohí ďalší umelci v tom čase, nechal inšpirovať výtvarnými formami ľudového umenia. Od zaujatia bohatstvom ornamentálnych foriem čoskoro postúpil k štúdiu hlbších konštruktívnych a funkcionálnych súvislostí ľudových stavieb, ku skúmaniu základných princípov staviteľstva (drevené staviteľstvo Karpát, murované domy juhovýchodnej Moravy).
Posun od eklektizmu po nezávislú svojskú tvorbu na tvaroslovnej báze tradičnej drevenej architektúry ilustrujú jeho diela Pustevne na Radhošti a vila na Rezku, prípadne turistická útulňa v Pekle, špecifickú tvarovú premenu ľudových prvkov v kontexte mestskej vilovej štvrte dokumentuje jeho vlastná vila v Brne.
Vila sa stala jednou z hlavných tém Jurkovičovej tvorby počas brnenského obdobia – otázky komfortného a účelného bývania riešil komplexne, od architektonického návrhu stavby cez zariadenie a interiérové doplnky až po úpravu okolia, záhrad.
V tomto období Jurkovič silno reagoval na podnety vtedy rušného architektonického diania neďalekej Viedne a v spojení s prvkami miestnej tradície vytváral diela zvláštneho pôvabu. Formové aj obsahové bohatstvo jeho tvorby v tomto plodnom období výrečne ilustruje súbor stavieb pre kúpele Luhačovice, návrhy úprav pútneho miesta Sv. Hostýn, ale aj práce, ktoré mu ponúkli nezvyčajnú možnosť riešiť vzťah medzi tradičnými a novými formami – rekonštrukcie historických zámkov v Molitorove a v Novom Měste n/Metují. Tu mal Jurkovič opäť príležitosť, okrem stavebných úprav, navrhovať aj kompletné interiéry (a v Novom Měste aj príležitosť uplatniť svoj krajinársky cit pri úpravách záhrad a parku).
Rušné a úspešné roky jeho brnenského pôsobenia ukončila prvá svetová vojna, ktorá však zároveň znamenala nové úlohy: počas práce v oddelení pre stavbu vojenských cintorínov pri krakovskom veliteľstve vytvoril Jurkovič vyše 30 návrhov na pomníky a cintoríny v oblasti západnej Haliče, v ktorých jednak nadviazal na svoje návrhy kaplniek na sv. Hostýne, a jednak predznamenal mnohé zo svojej neskoršej tvorby. Zohľadňoval konkrétne podmienky, charakter kraja, jeho lokálne stavebné tradície a súdobé vzory a tendencie v navrhovaní pietnych stavieb. Svojimi haličskými dielami (napr. cintoríny Rotunda, Magura/Przelecz Malastowska, Zmigród, Regetów, Grab, či kaplnka cintorína v Lužnej) upútal pozornosť a získal ocenenie.
Po skončení vojny mnohé z princípov rozvíjal ďalej. Príkladom takejto kontinuity je (popri mnohých iných návrhoch na náhrobky a pamätníky) aj jeho najvýznamnejšie dielo tohto druhu – mohyla na Bradle.    
V období medzi dvoma vojnami sa Jurkovič celou váhou svojej osobnosti angažoval pri budovaní a formovaní novej slovenskej spoločnosti: pôsobil v oblasti ochrany pamiatok, bol zakladateľskou osobnosťou viacerých kultúrnych inštitúcií (napr. Umelecká beseda slovenská, Slovenské národné múzeum), vyvíjal rozsiahlu publicistickú činnosť. Predovšetkým však sa zameriaval na aktuálne úlohy architektúry, akými boli napr. regulačný plán Bratislavy, núdzové obydlia, lacné bývanie pre robotníkov, otázky typizácie (navrhoval montované obytné domy z dreva i z tehlových tvárnic, montované školy).
Pritom ďalej vyvíjal rozsiahlu a mnohostrannú samostatnú architektonickú činnosť: z tejto doby pochádzajú rôzne návrhy pre súťaže (banka v Bratislave, pomník M. R. Štefánika v Bratislave, epidemiologická nemocnica v Bratislave), obytné budovy (nájomné a rodinné domy), zdravotnícke zariadenia (Kochovo sanatórium v Bratislave), cirkevné stavby, pomníky a pamätníky významným osobnostiam slovenských dejín, stavby technického charakteru (viaceré budovy pre Západoslovenské elektrárne na rôznych miestach západného Slovenska, lanovka na Lomnický štít).
Počas druhej svetovej vojny sa Jurkovič utiahol z verejného života a v jeho tvorbe možno vybadať dve zreteľné línie: v jednej bezprostredne reagoval na udalosti vojny a svojsky ich „komentoval“ návrhmi pamätníkov, v druhej sa orientoval smerom do budúcnosti, k úlohám povojnovej rekonštrukcie a rozpracoval projekty typizovaných, ľahko a rýchlo zmontovateľných rodinných domkov z tehliarskych tvárnic (publikácia Skladacie domy rodinné z pálených tehliarskych výrobkov, 1946).
Po vojne sa dočkal aj spoločenského ocenenia – v roku 1946 mu udelili titul „národný umelec“.
Dana Bořutová



Díla    
Pustevny na Radhošti, 1897-99 - na výzdobě pracoval i M. Aleš
Letovisko na Rezku u Nového Města nad Metují, 1900-01
Adaptace býv. mlýna a pily na turistickou chatu, Peklo u Náchoda, 1901
lázeňské budovy, Luhačovice - jeho vrcholná díla: Janův dům, Chaloupka, Vodoléčebný ústav, Jestřábí (1901-03), Slovenský dôm, Slovenská búda (1906), II. lázeňský dům (1908)
Dům s ateliérem J. Úprky, Hroznová Lhota čp. 223 u Veselí n. Mor., 1904
Přestavba spolkového Rolnického domu, Uh. Skalice, 1904-05 - s výtvarníky M. Alšem a A. Frolkou
Vlastní Jurkovičova vila, ul. J. Nečase 2, Brno-Žabovřesky, 1906
Obytný dům, Dvořákova ul. 10, Brno, 1908
Vila, Suchardova ul. čp. 284, Praha-Bubeneč, 1907-08
Vila D. Němcové, na Holínském předměstí čp. 150, Jičín, 1910
Vila, Sedláčkova ul. čp. 343, Písek
Kaple křížové cesty ke kostelu P. Marie, Hostýn u Bystřice p.H., 1912-13
Jiráskova chata s rozhlednou, Dobrošovská skála u Náchoda, 1912-14, přestavěna 1924
Třicet vojenských hřbitovů na Slovensku a v Haliči (za 1. svět. války)
Legiobanka, Bratislava, 1923
velkolepá Štefánikova mohyla na Bradle, Slovensko, 1923-26
restaurování zámků: Molitorov u Kouřimi (1908-11), v Novém Městě nad Metují včetně parku (1908-13), na Zbraslavi (1911-12), hradů: na Kunětické hoře (1923-24), ve Zvolenu (1924-25), Oravský hrad aj.,
městské obytné domy a Štefánikův ústav sociální péče, Martin
Čtyři stanice lanovky na Lomnický štít, Vysoké Tatry, 1936-39
rodinné a družstevní domy v Bratislavě
řada pomníků, hrobů, mohyl a památníků význačným Slovákům


Publikace  

Pustevně na Radhošti, 1900, 1902
Práce lidu našeho, 1905, 1914
Mohyla M.R.Štefánika na Bradle, 1929


Literatura   

Žákavec, F.: Dílo Dušana Jurkoviče. Praha, Vesmír 1929.
Katalog výstavy životního díla Dušana Jurkoviče s úvodem Z. Wirtha. Praha 1945.
Bořutová-Debnárová, D.: Dušan Samo Jurkovič, osobnost a dielo. Bratislava, Pallas 1993.

Literatura
 
1 050 Kč
 
 
 

Burza práce
Aktuálně
Kalendář akcí
arrow
Květen 2017
arrow
Denní zprávy
e-SHOP
BLOG - poslední články
Poslední komentáře
BLOG - poslední komentáře
TOPlist © archiweb.cz 1997-2017
Všechny materiály zveřejněné na těchto www stránkách podléhají autorskému zákonu (č.121/2000 Sb.). Publikování nebo šíření obsahu je bez písemného souhlasu provozovatele zakázáno.
archiweb.cz využívá agenturní zpravodajství ČTK, která si vyhrazuje veškerá práva. Publikování nebo další šíření obsahu ze zdrojů ČTK je výslovně zakázáno bez předchozího písemného souhlasu ČTK.